Ako zdokonaliť svoje schopnosti pri riešení problémov

Steve Jobs sa stal skutočným priekopníkom v oblasti efektívneho riešenia problémov. V súčasnej dobe existujú takzvaní „krízoví manažéri.“ Ich úloha v spoločnosti spočíva v hľadaní optimálnych riešení pre vyskytujúce sa problémy v práci. Profesor Rafis Abazov, pôsobiaci v medzinárodnej univerzite Al-Farabi Kazakh v strednej Ázií, sa venoval unikátnemu prieskumu na univerzitnej pôde, s jasnými výsledkami. Sú využiteľné nielen v pracovnej praxi. Projekt sa nazýva veľmi výstižne – IDEAL, spočívajúci z identifikovania, definovania, preskúmania, realizácie a náhľadu na vec. Poďme sa o jeho efektívnych riešeniach dozvedieť viac. Krok po kroku sa dozvieme, ako využiť čas nielen na univerzite, aby sme z neho vyťažili to najlepšie.

Ako zdokonaliť svoje schopnosti pri riešení problémov
Ako zdokonaliť svoje schopnosti pri riešení problémov

1) Identifikácia problému

Zjednodušene, využijeme naše schopnosti nato, aby sme určili charakter problému, rozložili ho na niekoľko menších častí a uskutočnili nevyhnutné opatrenia na jeho riešenie. Študenti, pracujúci, rozmanití ľudia, sa stretávajú v živote s neočakávanými situáciami. Čelia pretlaku emócií a prekážok, ktoré sa zdajú byť nezlučiteľné s riešeniami problémov. Krízoví manažéri v bežnej praxi pomenujú koreň problému, odkiaľ pochádzajú ďalšie prekážky, rozlíšia skutočný charakter problému a navrhnú alternatívne riešenia. Nestačí situáciu iba zhodnotiť ako zúfalú. Treba zrealizovať hĺbkovú sondu do zdroja problému a nájsť prameň, odkiaľ pochádza problém. Albert Einstein vyslovil smerodajnú myšlienku: „Formulácia problému je často prednejšia ako jeho riešenie, s čím súvisia najmä matematické schopnosti alebo skúsenosti.“

Prvým krokom, ako v sebe prebudiť hodnotné schopnosti pre riešenie problémov je naučiť sa, ako identifikovať problém v každej situácii. Študenti na univerzite Al- Farabi si pripravovali žiadosti na polročný zahraničný pobyt z oblasti rozvoja mesta. Univerzita v Hongkongu, ktorá ponúkala voľné miesta, dala uchádzačom o zahraničný program úlohy- pomenovať problémy rodného mesta študentov a pripraviť rozsiahle návrhy, ako tieto problémy možno vyriešiť. Prvé, čo študentom napadlo, boli veci, ktoré v ich meste nefungujú alebo fungujú, akoby nemali fungovať- všetko zlé, nemoderné, zaostalé, čo treba zmeniť. Študenti sa problémom nepozreli na zúbok a videli iba všeobecné problémy, nie ich riešenia. Optimálnym riešením je pomenovať charakter problému na základe zozbierania všetkých súvisiacich faktov, systematicky do jednotlivých blokov.

2) Definícia základných prvkov problému

Rozdeľme si problém do niekoľkých menších častí. V menších kúskoch dokážeme nájsť pohotové a jasné riešenie. Tým sa dostávame k definovaniu základných prvkov. Namiesto obrovského problému, ktorým nedokážeme pohnúť, sa pred nami odvíjajú čiastkové problémy. Hľadáme medzi nimi súvislosti, ktoré nás navedú ku spojeniu riešení. Tým, ako sme si rozdelili problém do menších úsekov, nie je zložité nájsť konsenzus, teda zhodu riešení a problémov. Uskutočnili sme konkrétne kroky, aby sme dosiahli cieľ a boli bližšie k vyriešeniu. Konkrétny príklad: Študenti sa stretli s poisťovacími agentmi. Problémy, ktoré spomenutí zamestnanci riešili, sa študentom javili ako veľké. Preto im trvalo jeden celý semester, kým prišli s efektívnymi riešeniami, ktoré fungovali v praxi. Neostáva nám nič iné, ako pozrieť sa na menšie časti a spojiť ich riešenia.

3) Preskúmanie možných riešení

Šikovný ťah ako nájsť riešenie, sa neukrýva v mylnom zdaní, že cielený predmet je vyriešený a niet viac, čo skúmať. Študenti sa snažili nájsť čo najľahšie spôsoby, ako vyriešiť vzniknuté dilemy. Najskôr sa mali pozrieť na najefektívnejšie spôsoby, ktoré vytvoria príležitosti úspešného rozlúsknutia zdanlivých záhad. Steve Jobs veľmi rád využíval techniku konfrontovania pracovného kolektívu s problémom, aký si žiadal elegantný a šikovný spôsob, ktorý zaručene funguje. Rovnako, študenti, museli brať do úvahy všetky faktory, ktoré nemožno reálne čakať, ale predvídať. Pre neľahkú úlohu bolo potrebné byť kreatívnymi a využiť techniku znázorňujúcu strom. Každý konár na strome bol časťou problému. Listy stromu znázorňovali možné riešenia. Dôležitou časťou každého kroku bolo zlúčiť problém s riešením a týmto spôsobom vytvoriť prepojenie medzi problémom a riešením.

4) Realizácia problému

Vytvoriť si plán s postupnosťou krok za krokom, realizovať všetky ponúknuté riešenia sa stali rozhodujúcou časťou, či dokážeme správne vyriešiť vzniknutú situáciu. Nezáleží na tom, či nájdeme to najefektívnejšie riešenie, pretože v ponuke máme niekoľko iných, rovnako vhodných riešení. Definujeme základne časti problému, preskúmame možné riešenia a všetko sa pretaví do schopnosti uskutočniť určité kroky pre realizáciu. Skupina si rozdelí úlohy, poverí každého člena určitou časťou a vo chvíli, kedy svoje sily spoja, vzniká komplexná analýza problému.

5) Náhľad do problému

Našli sme riešenie a tu sa to končí… nie tak rýchlo, pozrime sa nato, čo sme sa pri práci naučili. Nestačí povrchne sa pozrieť na problém, dať zelenú prvému nápadu na riešenie, ktorý nemusí byť vždy správny. Dať si čas na riešenie, analyzovať podstatu, roztriediť informácie na dôležité a menej dôležité, chytiť sa dôležitých a sformulovať vhodné riešenia. Z ponúknutých riešení vybrať tie najlepšie a nájsť elegantný a šikovný spôsob riešenia, aký zaručene funguje.

Dobrým spôsobom, ako získať skúsenosti s riešením problémov ale aj veľké množstvo iných zručností je napríklad študentská stáž.

Foto: ilustračné