S blížiacimi sa vianočnými sviatkami všetci akoby viac vnímame ľudskú spolupatričnosť. Medzi nami je však veľa tých, ktorí nezištne pomáhajú iným počas celého roka. Mária Tomášiková je aktívna dôchodkyňa, ktorá má množstvo koníčkov. Jedným z nich je aj dobrovoľnícka činnosť. Pôsobí v country skupine „RUTY – ŠUTY“ a je vedúcou Senior Klubu Priatelia. Práve vďaka vystupovaniu si uvedomila, akú veľkú radosť jej robí pomáhať. Viac o možnostiach dobrovoľníckej činnosti na Slovensku nájdete na dobrovolnictvo.sk.
Mária Tamášiová: Žiadne peniaze nevyvážia úsmev a radosť (Foto: PR)
1. Povedzte nám niečo o sebe. Kde žijete a čím sa živíte?
Žijem v meste Žilina a pretože mám 71 rokov som dôchodca – hovorí sa ráno vstanem a mám zarobené. No ja nie som taký klasický nečinný dôchodca. S dcérkou vlastníme darčekové predajne, takže pracujem. Ale nie je to moja jediná činnosť, som vedúcou Senior Klubu Priatelia, a taktiež country skupiny „RUTY – ŠUTY“.
2. Povedzte nám čomu sa v oblasti dobrovoľníctva venujete a čo presne táto Vaša práca za vatikánsku menu obnáša?
Dobrovoľníctvu, ak sa to dá tak povedať, sa venujem aj s mojimi priateľmi. Mne sa zdá, že nerobíme nič mimoriadne, len si všímame starších a chorých a navštevujeme Domovy sociálnych služieb.
3. Ako sa to celé začalo? Čo Vás nakoplo k dobrovoľníckej práci?
Ako sa to začalo ani sama neviem. Máme country skupinu, s ktorou chodíme často vystupovať na rôzne akcie. Sme prevažne seniori a väčšina nad 70 rokov. Tak sme sa často ocitli v domovoch dôchodcov, aby sme im zatancovali a trošku ich potešili. Pri Žiline je obec Turiec, kde je veľmi pekný Dom sociálnych služieb pre všetky vekové kategórie. Pri našom vystúpení v roku 2013 sa v tomto zariadení vytvorila skupinka dievčat, ktoré začali tancovať. Viete, bolo to pre nás úžasné, že takíto ľudia sa dali dohromady a niečo robia. Veľmi sa nám tam páčilo, a tak sme sa spriatelili a to bol začiatok. Návštevy, posedenie, spev, brigáda, pohladenie, podanie drobnosti ako cukrík – to sú nezabudnuteľné chvíľky, ktoré rozžiaria úsmevy na tvárach tých, ktorí to najviac potrebujú. Návštevy sa začali vo viacerých Domovoch sociálnych služieb cez leto. Na Mikuláša malé balíčky, predvianočné posedenie pri harmonike a potom spoločná sánkovačka a veľa iných drobností, ktoré osamelým a chorým pomáhajú.
4. Ste jednou z dobrovoľníkov ocenených v rámci podujatia Dobrovoľník roka 2016. Ako to celé prebiehalo?
Pri príležitosti Medzinárodného dňa dobrovoľníkov usporiadalo 7.12.2016 žilinské dobrovoľnícke centrum ocenenie – dobrovoľník v Žilinskom kraji, kde som bola ocenená zvláštnou cenou „Pevné srdce“. 10.4.2017 Národné dobrovoľnícke centrum Cardo po deviaty raz ocenilo dobrovoľníkov za nezištnú pomoc iným. Z 86 nominovaných vybrali členovia 27 dobrovoľníkov. Deväť kategórií v každej traja nominovaný a jeden ocenený ako Dobrovoľník 2016. Ja som bola ocenená ako Dobrovoľník 2016 v sociálnej a zdravotnej oblasti. Dopoludnia bolo prijatie u pána prezidenta SR a večer na MZVaEZ v kongresovej sále za účasti pána Ministra slávnostne vyhlásenie ocenených.
5. Ako na ocenenie reagovalo Vaše okolie? Čo Vám prinieslo? Má zmysel oceňovať dobrovoľníkov na celoslovenskej úrovni?
Ja som bola z toho všetkého taká prekvapená, že mi trvalo dlhšie kým som sa z toho spamätala. Nie som človek, ktorý by sa vedel chváliť a predvádzať sa, ale taký dobrý pocit prajem zažiť každému. Samozrejme, že mi všetci gratulovali, že si to zaslúžim. Prinieslo mi to uspokojenie, že snáď to, čo robím má zmysel a som veľmi rada, že si to niekto všimol a ocenil. Žiadne peniaze nevyvážia – úsmev, radosť v očiach a stisk ruky tých, ktorí to najviac potrebujú.
Text: PR
