V každom prípade je to iné, no podstata zostáva rovnaká. Je to ochrana myšlienok, ktoré sa môžu do niektorých textov veľmi dobre hodiť, ale nemôžete ich tam len tak vložiť. Povinnosť citácie podlieha autorskému zákonu. Pokiaľ sa rozhodnete používať cudzie zdroje vo svojich záverečných prácach na vysokej škole bez uvedenia zdroju, môže vám hroziť obvinenie z plagiátorstva a samozrejme neúspešné ukončenie štúdia.
Práca s prevzatým textom a cudzími myšlienkami
Každá vysoká škola má svoje špeciálne podmienky, ktoré v konečnom výsledku nadväzujú na jeden systém. Vždy je to konkrétny spôsob citovania prevzatého textu, tak aby ste sa vyhli vysokým percentám zhody. Dnes to kontroluje centrálny register záverečných prác a pokiaľ je spomínané percento vysoké, nemusia vás pripustiť k štátnym skúškam a obhajobe práce. Pokiaľ teda pracujete s textom odbornej literatúry, mali by ste si dať pozor na povolené metódy citácie.
Najideálnejší spôsob citácie si musí nájsť každý sám
Aby to nebolo také jednoduché, spôsobov, ako citovať, existuje niekoľko. Univerzálny vzorec, ako citáciu poskladať, teda nie je možné niekomu určiť, pokiaľ to je mimo vzdelávacej inštitúcie. Aj pre presný formát citovania sa vždy budete musieť bližšie zoznámiť s príslušným citačným štýlom.
V odbornej literatúre sa najčastejšie ako dôvod rôznych štýlov v rôznych odboroch uvádza, že vydavatelia odborných časopisov majú vlastný spôsob citovania. Tomu sa potom musia prispôsobiť autori, ktorými sú v prevažnej miere vyučujúci, a tí potom rovnaký štýl vyžadujú aj od svojich študentov.
Citovanie však nie je len predmetom školských inštitúcií. Môže ho využiť aj nejeden spisovateľ, alebo spomínané periodiká v tlači, ktoré môžu vyhľadávať literatúru v internetovom kníhkupectve. Nemalo by sa zabudnúť na jeden dôležitý fakt, že akademické tituly do citácií nepatria, tie si nechajte na komunikáciu s takými ľuďmi.
Text a foto: PR
